Ako sa vo svete slávia Vianoce, čo sa podáva na jedenie a prečo si dávame darčeky?

Ako asi viete, Vianoce sú kresťanským sviatkom, ktorý slávime spravidla 24. decembra. V kapitole Vianoce vo svete sa dočítate, v ktorých krajinách sa za najdôležitejší považuje iný dátum a prečo. Okrem toho vám prezradíme, kto v jednotlivých krajinách nosí darčeky a čo by ste dostali na sviatočnú večeru. Teraz sa však poďme pozrieť, ako Vianoce vznikli a prečo si dávame darčeky. 

Vianoce sú kresťanským sviatkom oslavujúcim deň, keď sa v Betleheme (v oblasti dnešnej Palestíny) Márii a svätému Jozefovi narodil syn – Ježiš Kristus. Ten je označovaný za kazateľa, najvýznamnejšieho proroka, Mesiáša Židov, Spasiteľa ľudstva či Božieho syna a bol ukrižovaný okolo roku 30 nášho letopočtu v Jeruzaleme, kde bol aj pochovaný.

Každé Vianoce sa tak môžeme stretnúť s betlehemami z rôznych materiálov, ktoré zobrazujú toto mystické zrodenie, keď Mária s Jozefom po ceste nemohli nájsť miesto na spanie, až sa uchýlili do maštale. Po pôrode bolo novorodeniatko uložené do jasličiek so slamou, pretože inde preň nebolo miesto. K Márii, Jozefovi, Ježiškovi a všadeprítomným zvieratám potom prichádzajú pútnici, ktorým na cestu svieti betlehemská hviezda so žiarivým chvostom.

Kľúčom bude pravdepodobne pokračovanie betlehemského príbehu, ktoré zapísal evanjelista Matúš: do Betlehema prišli chudobní aj bohatí pútnici, ktorí priniesli Ježiškovi dary – chlieb, kožušiny, peniaze a podobne. Prichádzajú aj traja králi, mudrci z východu, ktorí priniesli zlato, kadidlo a myrhu. Symbolika obdarovania môže vychádzať aj z Biblie, kde je priamo napísané, že Boh obdaroval človeka, hoci sa v tomto prípade hovorí o dare viery.

Doklady o tom, že si ľudia na Vianoce dávali darčeky, máme už zo stredoveku, až do 19. storočia sa však obdarúvali najmä deti. Tie dostávali oblečenie, hračky a veci do výbavy, v najchudobnejších rodinách dostávali darčeky iba deti, vždy však minimálne jablko či oriešky. Už vtedy verili, že im darčeky nosí Ježiško (malé jezuliatko), dovtedy sa totiž s vianočnými darčekmi spájala postava svätého Mikuláša. Ženy dostávali rôzne látky, šitie a potreby do domácnosti. Mužom sa dávali fajky, tabatierky, traky či papuče. Vo vojnových časoch sa darčeky nedávali, alebo len tie praktické, v mimovojnových obdobiach išlo skôr o darčeky pre radosť – najčastejšie bicykel, gramofón alebo hodinky. Hospodár obdarúval služobníctvo novými šatami, jedlom alebo peniazmi, drobné darčeky dostávali aj tuláci a žobráci.

U nás sú darčeky písomne doložené na prelome 14. a 15. storočia. Mních Jan z Holešova však píše, že niektorí ľudia verili tomu, že ak niekoho na Vianoce neobdarujú, do konca roka úplne schudobnejú, a tak ich posielali skôr zo zištných dôvodov než ako pripomienku biblického príbehu. Až do 16. storočia sa za vianočné darčeky považovali aj úplatky pre šľachtu a úradníkov (halafance), tí si ich často dokonca vynucovali násilím. V 20. a 21. storočí sa Vianoce v mnohých krajinách chápu predovšetkým ako sviatky pokoja, rodiny a lásky a ľudia ich slávia v rodinách bez ohľadu na náboženské vyznanie.

Štedrý večer podľa ľudovej viery patril k magickým dňom. Najstaršími opísanými vianočnými zvykmi sú pôst, pohostenie ostatných, almužna žobrákom, pečenie vianočky, chodenie na koledu a pokrývanie podlahy slamou – tie vychádzajú z rôznych pasáží Biblie. Existovalo však aj mnoho pohanských zvykov, ktoré mali predpovedať budúcnosť poverčivého človeka alebo mať vplyv na ďalší rok jeho života. Slobodné ženy hádzali za chrbát črievičku, aby im prezradila, či sa budúci rok vydajú (ak je špička topánky otočená k dverám), pod tanier sa schovávali rybie šupiny, ktoré prinášali do domu peniaze. Gazda mal mať otvorené vrecká, aby mu do nich na Štedrý večer napadalo šťastie. Naopak, nemá sa prať bielizeň ani zametať, to prináša smolu. Kedysi sa tiež chodilo triasť bazou či plotom. Dodnes sa tiež rozkrajujú jablká, v ktorých sa hľadá tvar hviezdy, ktorý značí šťastný budúci rok.

24. decembra sa navštevujú rodinní príslušníci a dávajú sa len drobné darčeky – tie veľké prichádzajú na rad až 6. januára s čarodejnicou Bafanou. Kľúčové je tu každoročné požehnanie pápeža Urbi et orbi (Mestu a svetu), ktoré sa koná 25. decembra. Po ňom nasleduje bohatá večera, podáva sa moriak, jahňa alebo kura a tiež panettone – sladký chlieb.

Typické sú veľké rodinné večere, chýbať by nemala plnená morka, zemiaková kaša, varená kukurica, sladké zemiaky a brusnicový kompót. Po večeri sa Američania presúvajú do kostolov na polnočnú svätú omšu. Po nej sa Santovi prichystá mlieko a sušienky, za čo na oplátku v noci prinesie darčeky, ktoré sa rozbaľujú 25. 12. ráno.

Zdobíte si vianočný stromček štátnymi vlajkami? Nóri to robia. Navyše počas Vianoc starostlivo schovávajú aj všetky metly, koluje totiž historka, že ich na Vianoce prídu hľadať čarodejnice, aby sa na nich preleteli. Nóri majú aj špeciálne silné vianočné pivo (juleøl), ktoré je veľmi sladké. Čo si dáte na štedrovečernú večeru? Pravdepodobne ribbe - nakladaný bôčik s nakladanou kapustou, zemiakmi a vianočnou klobásou, alebo aj jahňacie rebierka (pinnekjøtt) dusené na brezových vetvičkách.

Deti dostávajú darčeky od vianočných škriatkov každý deň od 12. do 24. decembra, a to do topánok, ktoré sa dávajú za okno. Každý dostane aspoň jeden „mäkký darček“, inak podľa tradície hrozí, že vás zožerie vianočná mačka – Island je teda azda jediná krajina, kde vás ponožky alebo rukavice naozaj potešia. Jedia sa tu údené jahňacie (hangikjöt), solené bravčové rebrá (hamborgarhryggur) a divé vtáky či kurčatá na rôzne spôsoby, kedysi sa tu jedli aj pre Island typické kraby palmové, tie sú však dnes chránené.

Ako pravoslávna krajina má Rusko sviatok posunutý až na 6. januára, darčeky vozí Dedo Mráz deň potom pri jolke (stromčeku). Pravoslávni pred Vianocami držia štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa majú modliť a rozjímať, vtedy nejedia mäso, mlieko, vajcia, syry ani nepijú alkohol. Tradične sa pôst končil vianočnou hostinou s jedlom z pšenice, medu, sušeného ovocia, maku a orieškov nazývaným kutija. Jesť je dovolené až večer po bohoslužbe, dnes sa najčastejšie podáva pečená plnená bravčová hlava, bravčová pečienka či teľacie mäso, hus s jablkami, zajac na smotane alebo najrôznejšia divina. Špecifické sú vareniky - taštičky z kysnutého cesta plnené zemiakmi, hubami alebo kapustou.

Štedrý večer Noche Buena sa slávi v rodinnom kruhu. Domy sa zdobia borovicovými vetvičkami, sviečkami a jasličkami. Pečie sa tradičné trojkráľové pečivo (okrúhle koláčiky zdobené ovocím a orechmi), v ktorých sa ukrývajú drobné prekvapenia. Sviatočná večera zahŕňa moriaka či kapúna s plnkou, ktorá sa líši podľa oblasti - v Galícii je gaštanová, v Astúrii jablková, v Katalánsku potom zo sušených sliviek. Jedlá sa zapíjajú sladkým vínom. Darčeky sa tu rozdávajú až na sviatok Troch kráľov a prázdniny trvajú do 7. januára.

Šupinavce ani netopiere si radšej nedávajte; ak túžite po exotike, vyberte sa na Vianoce do Argentíny, kde sa na slávnostnej večeri podávajú pečené pávy. Večera navyše často prebieha vonku, keďže sa tam v tom čase končí leto.

Aj v Chorvátsku nosí darčeky Ježiško, veľmi obľúbené sú potom jasličky a na Štedrý večer sa pečú dva bochníky chleba – jeden symbolizuje Starý a druhý Nový zákon, keďže Chorváti sú spravidla silno veriaci. Na Vianoce sa tu jedia najmä ryby, na pobreží morské (a pokojne aj morské plody), vo vnútrozemí kapry, tresky a šťuky, k nim sa podávajú pečené zemiaky a francúzsky šalát. Špeciálnym vianočným dezertom je potom plnená bábovka alebo makový závin. K tradičným zvykom patrí zakladanie ohňov, do ktorých sa hádzalo obilie či zvyšky večere, členovia rodiny nesmeli ísť spať a museli strážiť, aby oheň nevyhasol.

Zabudnite na kapra a zemiakový šalát, v Bulharsku si potrpia na bravčové so strukovinami. Ak chcú miestni tradície dotiahnuť ešte o kúsok ďalej, nejedia pri stole, ale na zemi – položia na ňu slamu a až na ňu príde slávnostný obrus (je to pripomienka Ježiška, ktorý sa narodil na sene). Symbolom Vianoc je survačka – ozdobená vetva symbolizujúca zdravie, nádej a život.

Anglické tradície poznáte zo seriálu Mr. Bean – obľúbeným jedlom je obrovský pečený moriak s orechovou plnkou. Na záver tejto sýtej večere príde na rad ešte anglický puding, ktorý počas adventu pripravuje celá rodina a ukrývajú sa doň mince pre šťastie. Darčeky nosí Father Christmas v noci a rozbaľujú sa až 25. decembra ráno. Zvykom je bozk pod zaveseným imelom.

🎬 Tip: Pustite si špeciálnu vianočnú časť Mr. Beana!

Dáni vyrábajú vianočné vence so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri adventné nedele, ale aj štyri obdobia života – detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Vyrábajú sa aj špeciálne adventné sviečky, ktoré majú vyznačených 24 dielikov a každý deň sa nechá jeden zhorieť. Na slávnostnej večeri sa podáva hus, kačica či bravčová pečienka, teplá šunka a horúca ryža poliata studeným mliekom. Špecialitou je aj ryžový nákyp a pivný pšeničný chlieb. Pred rozbaľovaním darčekov sa rodina chytí za ruky, spieva koledy a tancuje okolo vianočného stromčeka.

Myslíte si, že pavúky sú len znakom Halloweenu? Omyl, na Ukrajine sú aj s pavučinami považované aj za znak Vianoc. Verí sa totiž, že pavučiny nosia šťastie. Typickým jedlom sú lokše (zemiakové placky), ktoré podľa tradície hádže otec rodiny na strop – prilepené časti cesta privolávajú do rodiny šťastie. Dnes sa na Vianoce podáva boršč, žemle pampušky aj ryby. Tradičný dezert je kuťa, ktorý sa pripravuje z maku, pšenice, orechov, kandizovaného ovocia a medu. A Vianoce sa tu slávia až 7. januára.

Na Filipínach je jediným tradičným jedlom lepkavá ryža, ktorá symbolizuje rodinnú súdržnosť. K nej si každý dáva to, čo má rád. Prvé vianočné bohoslužby sa tu začínajú už 16. decembra a sprevádza ich žiara sviečok a lampiónov. Typické jedlo v súčasnosti je adobo - bravčové so zemiakmi, ďalej pansit, čo sú rezance s mrkvou, kapustou a bravčovým mäsom. Ako dezert sa podáva ryža zabalená v banánových listoch.

U nás si na Vianoce domov kupujeme vianočnú hviezdu – teraz myslíme tú červenú izbovú rastlinu. Na Havaji by ste si na Vianoce zaobstarali akvárium s ostňovcom bieloškvrnným (čo s ním robia po Vianociach, to sme už nezistili). Čo už, keď aj Santa Claus sem jazdí na vodnom člne. Tradičné havajské vianočné jedlo neexistuje, radi si tu zájdu na piknik alebo si spoločne ugrilujú Kaluu – pečené prasa.

Ani Ježiško, ani Santa, ale Père Noël (Otec Vianoc) je tým, kto tu nosí darčeky do vyčistených topánok pripravených pri krbe. Deti majú adventné kalendáre, v ktorých sa ukrývajú sladkosti, ale aj časti evanjelií. Na stole sa objavujú ustrice, biele klobásy, slimáky, rybia polievka a vianočná morka s gaštanovou plnkou alebo hľuzovkovou pastou. Obľúbeným dezertom je le buche de Noël - koláč v tvare polienka. Štedrý večer sa končí polnočnou omšou. 25. december je potom dňom dobrých skutkov, keď sa hostia bezdomovci, siroty a chudobní.

Miestni od 16. decembra každé ráno chodia do kostola – na čom? Na kolieskových korčuliach. Oslavy sprevádzajú ohňostroje, namiesto kolied hrá hudba Gaita, obľúbené sú betlehemy a v obmedzenej miere aj vianočné stromčeky. Tradičným jedlom je Halacas – zmes hovädzieho, kuracieho a bravčového mäsa, ku ktorým sa pridajú kapary, hrozienka a olivy a všetko sa varí na pare v kukuričných listoch. Darčeky tu nosí svätý Mikuláš alebo Ježiško v podobe bábätka.

Symbolom Vianoc je cap, ktorý má okolo seba omotanú červenú stuhu. Domy obchádza deduško Jultomen, ktorého sprevádzajú škriatkovia a trpaslíci. Podáva sa šafranový chlieb a lekvárové vianočné torty, všetko prebieha formou švédskeho stola, z ktorého si každý naberá to, čo má rád - dôležitá je však zemiaková kaša. V súčasnosti sa často objavuje lutfisk, lúhovaná ryba želatínovej konzistencie. Jeden tanier kaše sa vždy necháva vonku pre vianočného škriatka. Jedlo sa zapíja tmavým pivom alebo švédskym vareným vínom.

Štedrý deň je v znamení pôstu, večer sa potom podáva dvanásť chodov (podľa počtu mesiacov) a prestretý je aj jeden tanier navyše pre neočakávanú návštevu. Varí sa boršč, kapustnica alebo rybacia polievka, ryba (sleď, jeseter, kapor), podáva sa chlieb aj posvätené oblátky, taštičky s kapustou a oškvarkami, makovky (žemle s makom a hrozienkami, ktoré sa namáčajú v osladenom mlieku), pšenová kaša a ďalšie pokrmy.

Najväčšie darčeky nosí Svätý Mikuláš už 6. decembra, na Vianoce sa potom dostávajú len drobné darčeky, Štedrý deň je tu navyše pracovným dňom. Na Boží hod sa raňajkuje cougnou - sladké pečivo, ktoré pripomína vianočku, ale tvarom sa blíži postave bábätka a symbolizuje čerstvo narodeného Ježiška. Cougnou môže byť s čokoládou, hrozienkami, pomarančovou kôrou alebo úplne bez prísad. Večera sa začína aperitívom, ako predjedlo sa zvyčajne podávajú dary mora, hlavný chod tvorí moriak a na záver príde koláč s krémom alebo penová roláda pripomínajúca poleno.

Čo ďalej?

Vianoce sú jednou z najkrajších častí roka. Ak hľadáte inšpiráciu, ako sa v tento deň čo najlepšie odfotiť, oceníte článok Domáce vianočné fotenie s tipmi pre rodinu aj páry. Ak ešte nemáte vybraný 🎁 darček pre svojich blízkych, pozrite sa na tieto tipy.